Kto som?

Narodil som sa v Bratislave v roku 1973. Vyrastal som ako typické mestské dieťa. Najprv sme s rodičmi bývali u starých rodičov pri Horskom parku, kde som aj chodil do materskej školy na Búdkovu ulicu. Odvtedy poznám v Horskom parku takmer každý kameň... Starí rodičia z otcovej strany bývali v Karlovej Vsi na Donnerovej ulici. Dodnes si pamätám na prechádzky okolo záhrad a vinohradov, kde dnes stoja Dlhé Diely. Potom dostali rodičia svoj prvý byt na sídlisku na Dolných honoch, kde som aj chodil na základnú školu na Hronskej ulici. Na gymnázium som chodil na „Tomašičku“, teda oficiálne na Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomašikovej ulici. Vždy ma poteší, keď stretnem absolventa nášho gymnázia a som prekvapený koľko šikovných a dnes veľmi úspešných ľudí chodilo na toto gymnázium.

Tu som aj prežil novembrovú revolúciu v roku 1989, chodiac na námestia a neskôr som sa aktívne zapojil do študentských „revolučných“ organizácii. Moje nadšenie zo zmien, ktoré v spoločnosti prebiehali ma nasmerovali na štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte. Katedra sa v tom čase veľmi modernizovala a hosťovali na nej profesori žurnalistiky a masovej komunikácie z USA a niektorých európskych krajín. Už počas štúdia som praxoval ako moderátor v STV, kde som získaval prvé praktické novinárske ostrohy. Popri škole som sa zapojil do práce v Demokratickej mládeži Slovenska, jednej z prvých porevolučných mládežníckych organizácií. Po čase ma zvolili za jej predsedu. DMS sa profilovala ako liberálna mládežnícka organizácia a bola členom medzinárodnej federácie liberálnych mládežníckych organizácií (IFLRY).

Po absolvovaní vysokej školy a civilnej služby ma to začalo viac ťahať do vlastného podnikania ako ísť robiť redaktora do niektorého média. Postupne sme s priateľmi založili reklamnú agentúru, grafické a DTP štúdio, ofsetovú tlačiareň. Neskôr sme vytvorili konzultačnú spoločnosť a PR agentúru. Spoločnosti sa rôzne transformovali a niektoré z nich úspešne vlastním dodnes. Z vlastného podnikania som si odniesol veľa praktických a cenných skúseností, ktoré využívam dodnes pri riadení väčších spoločností.

Druhá vysoká škola na „staré kolená“

Ako 31-ročný som sa rozhodol študovať po druhýkrát na vysokej škole. Vybral som si právo, lebo je to vzdelanie, ktorá je všeobecne využiteľné v akejkoľvek oblasti. Priznám sa, že som mal spočiatku obavy ako zvládnem prácu a školu, či sa ešte dokážem „učiť“ ako za mladých čias... Právo ma však úplne „chytilo“, i keď to štúdium bolo ťažšie a náročnejšie ako som pôvodne predpokladal. Dnes ho mám úspešne za sebou a rozhodne sa chcem právu venovať po skončení svojho manažérskeho pôsobenia, najskôr ako advokát.